Odhad vychádzal na jednej strane z benchmarku (porovnania) prevádzkových nákladov štandardných IT implementačných projektov, ktoré sa v komerčnom sektore bežne pohybujú na úrovni cca 15%, 20% alebo dokonca viac percent z ceny riešenia podľa typu technológie/platformy/produktu (do ceny riešenia, z ktorej sa kalkuluje percento prevádzkových nákladov patria najmä položky ako HW a infraštruktúra, telekomunikačná technika, SW licencie, aplikácie, a pod.).

Na základe vyššie uvedeného bola analyzovaná špecifickosť miestnej a regionálnej samosprávy, ktorá má obmedzenejšie zdroje ako komerčný sektor, alebo centrálna štátna správa, a teda musí investovať do riešení, ktoré bude schopná prevádzkovať a finančne zabezpečiť. Pomer bol teda odhadovaný i na základe analýz prevádzky systémov vo verejnej správe. Do úvahy boli brané ročné paušály, náklady na správu infraštruktúry a ďalšie ukazovatele súvisiace s prevádzkou. Reálny pomer bude závisieť od konkrétnych nastavení licenčných a prevádzkových podmienok.   

Odhadované percento prevádzkových nákladov malo byť pre samosprávy príkladom, vodítkom, alebo istým smerovaním do akej výšky by mali dimenzovať IKT investície, a požadovať od dodávateľov vybudovanie takých riešení, ktoré budú po zavedení do prevádzky schopné bez problémov financovať. Zároveň bolo snahou štúdie poukázať na potrebu budovania takých riešení pre samosprávy, ktoré budú mať nižšie prevádzkové náklady než je bežné v komerčnom sektore.

Konkrétna výška prevádzkových nákladov pre jednotlivé samosprávy bude teda rozdielna podľa typu obstaraného riešenia, ktoré si obstarajú samotné samosprávy. V konečnom dôsledku bude každá samospráva zodpovedná za výšku prevádzkových nákladov ňou obstaraného riešenia/dodávateľa, nakoľko toto obstaranie je plne v réžii samosprávy.